 |
|
O EXPEDÍCII
Hora boha zla - tak ju nazývajú domorodí amazonskí Indiáni. Je takmer nedostupná, panenská. Lemujú ju desiatky kilometrov kolmých skalných útesov, vysokých až kilometer. Tie znemožňujú výstup z ktorejkoľvek strany. Navôkol prales a džungľa. Dokonalá divočina. Z posledných na našej planéte. Rokliny, priepasti, skalné labyrinty. Výzva, ktorá pre štvoricu Slovákov znamenala náročné horolezecké výkony, ale i nekonečné prekážky, vyčerpanosť a beznádej. Bez sprievodcu, nosičov, výdatnej stravy, navigačného systému, telefónu či akéhokoľvek spojenia so svetom. Napospas osudu. Na druhej strane, v lone celé veky izolovanej prírody, na miestach, kam ľudská noha ešte nevkročila. Traja muži a jedna žena zažili na stolovej hore Auyán Tepui magické spojenie s prírodou. Navyše sa celé dobrodružstvo odohrávalo vo vertikálnej rovine. Stolová hora totiž zďaleka nie je rovná ako stôl.
Cieľ bol jasný: Ako prví vyliezť previsnutou štítovou stenou na Horu boha zla, prejsť po jej divokom a neprebádanom povrchu, dostať sa na začiatok Diablovho kaňonu, zliezť popri vodopáde Salto Churún a prejsť kaňonom zarezávajúcim sa hlboko do stolovej hory, v okolí ktorej žijú pôvodné domorodé kmene amazonských Indiánov. Najdôležitejšie bolo prežiť.
|
|
|
|
